MICo's blog

O WEB 2.0 sa už popísalo mnoho. Koncoví užívatelia - jednotlivci, ktorí boli pomerne dlho iba konzumentmi obsahu sa skokom dostali do úplne novej pozície. Začali generovať svoj vlastný obsah a publikovať ho. Túto možnosť dostali náhle a bez akéhokoľvek návodu, bez poznania všetkých dôsledkov, ktoré im môže priniesť. Prišla k nim spolu s nástupom aplikácií vytvorených práve na tento účel – dať bežnému človeku s prístupom na internet šancu a priestor na to, aby sa podelil so svojimi odbornými skúsenosťami, ale (bez ohľadu na to aký je) aj so svojim súkromným životom.

Typickým príkladom je BLOG, ktorý registrovaným užívateľom umožňuje vytvárať si internetové stránky a kŕmiť ich obsahom podľa vlastného uváženia. Takýto užívateľ spravidla podlieha povinnosti dodržiavať všeobecné podmienky portálov a odkliknutím súhlasu vezme na vedomie aj zoznam vecí, ktoré na jeho webstránku nepatria. Nikto mu však nepovie, že na web proste nemá nerozvážne uploadovať osobné údaje. Z pravidiel portálov zväčša vyplýva, že blogger nemá zverejňovať osobné údaje iných osôb bez ich súhlasu. Bloggeri si však často neuvedomujú, že opatrní by mali byť aj vo vzťahu k osobným údajom, ktoré sa týkajú ich vlastnej osoby.

Zverejňovanie osobných údajov má pomerne rozsiahle dôsledky aj do budúcna. Prakticky je to licencia na spracúvanie osobných údajov pre kohokoľvek, kto sa k nim dostane. Bez súhlasu dotknutej osoby možno osobné údaje spracúvať vtedy (okrem iného), ak sa spracúvajú už zverejnené osobné údaje. V týchto prípadoch treba osobné údaje náležite označiť a byť pripravený, že ak to bude potrebné (napr. návšteva inšpektora z UOOU SR) treba preukázať, že spracúvané osobné údaje boli už zverejnené. Domáhať sa ochrany proti spracúvaniu zverejnených údajov podľa zákona o ochrane osobných údajov je potom prinajmenšom problematické.

Táto otázka je dôležitá aj z pohľadu detských bloggerov či microbloggerov. Deti sa ešte stále zžívajú s internetom ľahšie ako ich rodičia. Otvorene pritom píšu o všetkom čo zažívajú, alebo čo ich trápi. Vytvárajú fotogalérie, uploadujú videá zo svojich mobilov, popisujú seba a svojich rodičov. Nerozlišujú medzi bežnými neškodnými informáciami a osobnými údajmi či dokonca citlivými osobnými údajmi. O tom, že takýmto správaním priťahujú pozornosť rôznych typov surferov asi netreba písať. Je samozrejme na rodičoch ako sa k tomu postavia.

Na pomoc novodobým redaktorom (bloggerom a ostatným čo publikujú online) rovnako ako aj ich (občas aj prekvapeným) rodičom prichádza viacero webov zameraných na problematiku súkromia:

• Bezpečne na internete - jednoducho o bezpečnosti na internete
• Projekt OOU - niečo k ochrane osobných údajov
• Zodpovedne.sk - rovnako nabáda k ostražitosti
• Cookie.sk - čo to povie aj televízia

a určite sa nájde aj viacero iných stránok, ktoré pomôžu všetkým čo majú záujem dozvedieť sa z tejto oblasti čo najviac. V prípadoch keď práve blogger je tá osoba, ktorá píše a zverejňuje obsah, totiž nebude mať možnosť hnevať sa na niekoho iného za zverejnenie dát nepatriacich na svetlo internetu.

Kráča Európska únia pomaličky k tomu, že ju bolo možné považovať za monitorovanú societu ? Možno áno... Nasvedčuje tomu napríklad aj Návrh RÁMCOVÉHO ROZHODNUTIA RADY o využívaní osobných záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva momentálne predložený na medzirezortné pripomienkové konanie. Odhliadnuc od toho, že už pomerne dlho funguje PNR zmluva EÚ s USA, ide o ďalší zásah do ochrany súkromia dotknutých osôb, ktorých údaje budú spracúvané na iný ako pôvodný účel.

Ako hovorí samotný návrh rámcového rozhodnutia - Údaje PNR sú vzhľadom na informácie, ktoré obsahujú, vhodné na účel predchádzania teroristickým trestným činnom a organizovanej trestnej činnosti a na boj proti nim a teda na zvýšenie vnútornej bezpečnosti.

Aby sme nehovorili o niečom abstraktnom, PNR požadované v návrhu od leteckých spoločností by mali obsahovať:

• Lokalizačný záznam PNR („PNR record locator“)
• Dátum rezervácie/vystavenia letenky
• Termín(-y) plánovanej cesty
• Meno(-á)
• Adresa a kontaktné informácie (telefónne číslo, e-mailová adresa)
• Informácie o všetkých spôsoboch platby, vrátane fakturačnej adresy
• Celý priebeh cesty v prípade konkrétneho PNR
• Informácie o častých cestujúcich („Frequent flyer“)
• Cestovná kancelária/zástupca cestovnej kancelárie
• Štádium cesty dotknutej osoby, vrátane potvrdení odletu, stavu odbavenia („check-in“), informácií o prípadoch, kedy sa osoba nedostavila k odletu (no show) alebo informácií o prípadoch, kedy sa dostavila bez rezervácie („go show“)
• Oddelené/rozdelené PNR
• Všeobecné poznámky (okrem citlivých informácií)
• Informácie o vystavení letenky, vrátane čísla letenky, dátumu vystavenia letenky a jednosmerných leteniek, údajov zaznamenaných v rámci automatizovaného výpočtu cestovného („Automated Ticket Fare Quote“)
• Číslo sedadla a ostatné informácie týkajúce sa sedadla
• Kód na zdieľanie informácií
• Všetky informácie o batožine
• Počet a ďalšie mená cestujúcich v rámci jedného PNR
• Akékoľvek iné zhromaždené informácie API (Advance Passenger Information - údaje o cestujúcich získavané pred cestou podľa smernice 2004/82/ES)
• Všetky doterajšie zmeny v údajoch PNR uvedených v predchádzajúcich bodoch

Výpočet by však nebol úplný bez dodatočných údajov za neplnoleté osoby mladšie ako 18 rokov, cestujúce bez sprievodu:

• Meno a pohlavie dieťaťa
• Vek
• Jazyk(-y), ktorým(-i) hovorí
• Meno a kontaktné údaje opatrovníka pri odlete a vzťah k dieťaťu
• Meno a kontaktné údaje opatrovníka pri prílete a vzťah k dieťaťu
• Zástupca pri odlete a prílete

Podľa zhodnotenia iniciatívy Úradom na ochranu osobných údajov SR, komisia navrhuje, aby leteckí prepravcovia sprístupňovali údaje týkajúce sa príletov do EÚ a odletov z EÚ prostredníctvom špecializovaného vnútroštátneho útvaru (PIU - Passenger Information Unit). PIU by vykonával hodnotenie rizík a identifikáciu ľudí, ktorí budú podrobení vyšetrovaniu pri príchode/odchode do/z členského štátu EÚ a následne by takto zozbierané osobné údaje poskytoval podľa potreby zatiaľ nezverejnenému okruhu inštitúcii, ktoré si určia jednotlivé členské štáty. Patriť sem však podľa návrhu musia orgány zodpovedné za predchádzanie teroristickým trestným činom a organizovanej trestnej činnosti a boj proti nim.

Hoci aj v kruhoch európskych inštitúcií zaoberajúcich sa ochranou súkromia a osobných údajov (stanovisko k návrhu Pracovnej skupiny podľa článku 29 - WP29 a vyjadrenia Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov všeobecne k PNR - EDPS) jasne vidieť výrazné obavy, prijatie bude s najväčšou pravdepodobnosťou neodvratné. V prípadoch ako je tento je totiž nanajvýš zložité hľadať rovnováhou medzi právom na súkromie a právom na bezpečnosť.

Prednedávnom vznikla na Slovensku nová asociácia pod názvom Asociácia osôb poverených dohľadom nad ochranou osobných údajov. Teda podľa výpisu z REGISTERA OBČIANSKYCH ZDRUŽENÍ vzniklo toto profesijné združenie tzv. zodpovedných osôb už 27.02.2008, no pozornosti sa jej dostalo až minulý týždeň. Médiá si ju všimli po tom čo sa jej predstavitelia prezentovali prvými vyjadreniami na verejnosti.

Kto sú vlastne tie záhadné zodpovedné osoby? Podľa zákona o ochrane osobných údajov sú to osoby poverené výkonom dohľadu nad ochranou osobných údajov. Každý prevádzkovateľ s viac ako piatimi zamestnancami je povinný takúto osobu mať.

Postup je jasný:

• najskôr si ju vyberie (najlepšie z radov vlastných zamestnancov - len nie štatutára alebo jeho zástupcu)
• skontroluje jej výpis z registra trestov (uloží si ho u seba)
• potom zabezpečí jej vyškolenie (naštudovať zákon si môže aj sama)
• vyplní formulár pre nahlasovanie zodpovedných osôb
• a pošle ho na Úrad na ochranu osobných údajov SR

Zodpovedné osoby majú zo zákona na starosti pomerne dosť úloh, ktoré musia zabezpečovať a zodpovednosť, o ktorej podľa čelných predstaviteľov asociácie možno ani nevedia. Vzhľadom na požiadavku ovládať zákon o ochrane osobných údajov by tomu síce tak nemalo byť, ale zaručiť sa to nedá. Pri ich množstve 40 tisíc nahlásených sa to však vylúčiť zrejme nedá a vzhľadom na to, že im hrozí pomerne vysoká pokuta ak si povinnosti nesplnia (100 tis.), určite bude pozítívne, ak si aj novopečení "strážcovia a pomocníci" zodpovedných osôb povedia svoje.

Asi nikoho neprekvapí skutočnosť, že rodné číslo je pre ochranu súkromia jeden z kľúčových elementov. Pozitívne je tiež potrebné brať aj to, že ho za kľúčový považujú respondenti  prieskumu ktorý si dal k výročnej správe pripraviť orgán na dozor nad ochranou osobných údajov kompetentný - Úrad na ochranu osobných údajov SR.  Posledná výročná správa uvádza, že "v porovnaní s výskumami realizovanými v apríli 2003 a marci 2005 nedošlo k zásadným posunom v pohľade verejnosti na zisťovanú problematiku, keď najcitlivejší osobný údaj z ich pohľadu je rodné číslo. Myslí si to 76 percent opýtaných.".

Používanie (alebo inak spracúvanie) rodného čísla je limitované viacerými požiadavkami zákona o ochrane osobných údajov, ktorý rodné číslo alias všeobecne použiteľný identifikátor označuje za tzv. citlivý údaj. Čo však treba brať do úvahy VŽDY? "Zverejňovať všeobecne použiteľný identifikátor sa zakazuje!" - hovorí zákon. Z toho vyplýva, že je zakázané vyvesovanie rodného čísla po úradných tabuliach, vysielanie v rozhlase či televízií, ale aj prezentovanie na webe alebo iný spôsob zverejňovania.

Publikovanie rodných čísel na internetových stránkach je v každom prípade porušením zákona a možno ho označiť za spracúvanie neprípustnou formou, konanie spôsobom odporujúcim zákonu a podľa charakteru spracúvania by sa určite našli aj iné skutkové podstaty podobne honorovateľné okrúhlou sumičkou z kategórie sankcií (ľudovo pokút), ktoré má k dispozícii príslušný úrad. Pokiaľ na svojom webe niekto rodné čísla má, treba ich odstrániť čo najskôr. To, že je to s nimi myslené úplne vážne dokazuje aj medializovaný súdny spor Ministerstvo spravodlivosti SR verzus Úrad na ochranu osobných údajov SR, keď sa ministerstvo pokúšalo senát krajského súdu presvedčiť o tom, že pre nich zákazy neplatia a nepochodilo (a to nielen doslova).

Pozor však na internetom zverejňované rodné čísla (dajú sa nájsť aj pomocou internetových vyhľadávačov - stačí vhodné kľúčové slovo), lebo keď sa raz ocitnú napr. v cache GOOGLE tak je prakticky nemožné ich odtiaľ dostať.

O Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy sa už napriek jej nedávnemu zverejneniu popísalo pomerne dosť. Niektoré servery a bloggeri stihli okomentovať nielen jej pozitíva, ale aj hrozby, ktoré sa za ňou zakrádajú.

Mnohých možno poteší, že v rámci e-Governmentu bude možné využívať open-source software a stavať by sa malo aj na otvorených štandardoch. Hlása sa tu technologická a softvérová neutralita, takže by v budúcnosti nemalo dochádzať k závislosti na monopolných dodávateľoch.

Plusy pre občana by mali byť zrejmé na prvý pohľad, a tak hľadíme vpred a už teraz sa môžeme tešiť na:

• služby typu jedenkrát a dosť (pri zmene údajov – priezvisko či adresa - ich stačí nahlásiť len raz)
• služby riadené udalosťami (niektoré veci by sa konečne mohli diať aj bez toho, aby si ich človek musel odsledovať) - systém by mal napr. notifikovať držiteľa dokladov, že ich platnosť čoskoro vyprší
• spätnú väzbu
• dostupnosť 24/7
• minimalizáciu návštev úradov (úplné odbúranie chodenia po úradoch je však sci-fi)
• user friedly interface (bez neho informatizácia nemá absolútne žiadny zmysel)

Ďalšia vec, ktorá síce mnohých veľmi neočarí, ale čaká sa na ňu už dlhú dobu, je IFO (identifikátor fyzickej osoby). Konečne by sa malo obmedziť používanie rodného čísla a vo sférach digitálnych by mal byť podporený koncept jednoznačného bezvýznamového identifikátora. Podobné snahy boli známe už v roku 2005 avšak nanešťastie smerovali výrazne dostratena.

Ako je však možné popreklápať dáta len tak zo starých databáz do nových? Nejde len o technickú stránku. Podľa koncepcie by mali byť vytvorené viaceré informačné systémy (register fyzických osôb, register právnických osôb, kataster a register adries), do ktorých by mali byť posúvané údaje z existujúcich databáz (z matrík, obcí, súdov a pod.). V mnohých prípadoch tak môže dôjsť k zmene účelu spracúvania osobných údajov, alebo k poskytovaniu údajov takým inštitúciám verejnej správy, pri ktorých to zákony nepredpokladali. Bez analýzy právneho podhubia (zákonov, ktoré oprávňujú orgány verejnej správy spracúvať osobné údaje) a bez primeranej lavíny novelizácií (čo by mohlo podobné konanie legalizovať v očiach ochrany osobných údajov) sa tvorcovia koncepcie nepohnú ani o krok. Snáď o tom kompetentní vedia.

Tŕňom v oku každého odborníka však zostáva bezpečnosť. Povinnosť chrániť osobné údaje a postarať sa o ich bezpečnosť síce vyplýva z existujúcej legislatívy, ale dosiahnutie primeranej bezpečnosti môže byť v prostredí verejnej správy problematické z viacerých dôvodov (nedostatok kvalitných ľudí demonštroval hlavne Národný bezpečnostný úrad v nezabudnuteľnej afére, ktorú v tejto súvislosti pripomína každý, kto sa k téme vyjadruje).

Nedá sa ešte nespomenúť veta, ktorá bola v súvislosti so zabezpečením informačných systémov prorocky spomenutá na viacerých miestach:

Nespomínam si, že by zákon o ochrane osobných údajov v súčasnom znení šiel až do takej úrovni detailov, že by postihol aj prípad cacheovania osobných údajov, takže (pokiaľ sa medzitým nezmení) sa črtajú zaujímavé dôsledky.

Prezentoval sa ňou J. Vyskoč na svojom blogu a prevzatá bola aj redaktorom zive.sk. Pripomenúť tu snáď treba len, že zákon spravidla neupravuje technické detaily, ale problematiku má pokrývať všeobecne. Akékoľvek dáta v cache, prípadne zálohy (cacheovanie a zálohovanie osobných údajov sú operácie zahrnuté do pojmu spracúvanie osobných údajov) obsahujúce osobné údaje podliehajú aj v tomto prípade zákonnej ochrane. A pokiaľ sú opatrenia zabezpečujúce informačný systém prijaté vo forme bezpečnostného projektu, treba tam zahrnúť aj cache a zálohy.

V tejto chvíli treba asi už len počkať, ako sa všetko okolo informatizácie vyvinie. Predbežne sa však zdá, že Slovenská verejná sprava kráča (či je to smer dobrý, zistíme časom).