Z kuchyne Ministerstva vnútra sa nedávno pred zraky verejnosti dostal
návrh novely policajného zákona. Zaujímavosťou, okrem
pomerne komplexnej úpravy poskytovania informácií a osobných údajov v rámci
EÚ, je hlavne novinka - nový § 33 (bod 19): „Oprávnenie na údaje vytvorené
prevádzkou internetu“. Pokiaľ tento materiál prejde celú strastiplnú cestu
procesu normotvorby bez zásadných zmien bude si môcť policajt pri plnení
všetkých svojich úloh určených policajným zákonom pýtať od prevádzkovateľa web
servera a poskytovateľa pripojenia do internetu tzv. logovacie súbory.
Okrem logov si však policajt bude môcť k plneniu vybraných úloh vypýtať aj
informácie (=čokoľvek) a
osobné
údaje ich klientov. Rozsah osobných údajov, ktoré bude môcť policajt takto
požadovať je obmedzený na meno, priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto
narodenia a adresa pobytu.
Pri
kých vybraných úlohách by mal mať policajt takéto oprávnenia?
- ochrana života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a
ochrana majetku,
- odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich
páchateľov,
- odhaľovanie daňových únikov, nezákonných
finančných operácií a legalizácie príjmov z trestnej
činnosti,
- vyšetrovanie o trestných činoch
- boj proti terorizmu a
organizovanému zločinu,
- zaistenie osobnej
bezpečnosti prezidenta,
premiéra a iných vybraných
osôb,
- ochrana vybraných
objektov,
-
odhaľovanie
priestupkov a
zisťovanie ich
páchateľov,
-
pátranie
po
osobách
a
pátranie
po
veciach,
-
poskytovanie
ochrany
a
pomoci
ohrozenému
svedkovi
a
chránenému
svedkovi,
-
kriminalisticko-expertízna
a
znalecká
činnosť.
Navrhovaná úprava by podľa
dôvodovej správy mala policajtom pomôcť v boji proti
detskej pornografii, softvérovému pirátstvu, útokom hackerov, poplašným
správam či ohováraniu. Aj za súčasného stavu je však možné dostať sa k týmto
údajom a donútiť prevádzkovateľa web servera a poskytovateľa internetového
pripojenia dáta vydať. Proces je však zložitejší lebo je naviazaný na súhlas
predsedu senátu súdu alebo prokurátora. Takýto postup sa policajtom zrejme
javí ako pomalý a neefektívny.
Nie je to prvýkrát čo sa Ministerstvo vnútra pokúša o čosi podobné. Pokus
zbaviť sa súhlasu súdu či prokurátora tu bol aj minulý rok. Schovaný bol za
harmonizačnú
novelu zákona o elektronických komunikáciách. Vtedy sa
voči týmto snahám postavilo Ministerstvo spravodlivosti, generálny prokurátor,
ale aj Úrad na ochranu osobných údajov. Skončilo to ústupom, na ktorý
„vnútráci“ zavelili, hoci v médiách sa nechali počuť, že to skúsia inou
cestou.
Zdá sa teda, že „cesta“ je na svete. Uvidíme či bude zarúbaná ochrancami
základných ľudských práv a slobôd alebo sa to ministerstvu na druhýkrát
podarí.