BLOG.MICO.SK

O WEB 2.0 sa už popísalo mnoho. Koncoví užívatelia - jednotlivci, ktorí boli pomerne dlho iba konzumentmi obsahu sa skokom dostali do úplne novej pozície. Začali generovať svoj vlastný obsah a publikovať ho. Túto možnosť dostali náhle a bez akéhokoľvek návodu, bez poznania všetkých dôsledkov, ktoré im môže priniesť. Prišla k nim spolu s nástupom aplikácií vytvorených práve na tento účel – dať bežnému človeku s prístupom na internet šancu a priestor na to, aby sa podelil so svojimi odbornými skúsenosťami, ale (bez ohľadu na to aký je) aj so svojim súkromným životom.

Typickým príkladom je BLOG, ktorý registrovaným užívateľom umožňuje vytvárať si internetové stránky a kŕmiť ich obsahom podľa vlastného uváženia. Takýto užívateľ spravidla podlieha povinnosti dodržiavať všeobecné podmienky portálov a odkliknutím súhlasu vezme na vedomie aj zoznam vecí, ktoré na jeho webstránku nepatria. Nikto mu však nepovie, že na web proste nemá nerozvážne uploadovať osobné údaje. Z pravidiel portálov zväčša vyplýva, že blogger nemá zverejňovať osobné údaje iných osôb bez ich súhlasu. Bloggeri si však často neuvedomujú, že opatrní by mali byť aj vo vzťahu k osobným údajom, ktoré sa týkajú ich vlastnej osoby.

Zverejňovanie osobných údajov má pomerne rozsiahle dôsledky aj do budúcna. Prakticky je to licencia na spracúvanie osobných údajov pre kohokoľvek, kto sa k nim dostane. Bez súhlasu dotknutej osoby možno osobné údaje spracúvať vtedy (okrem iného), ak sa spracúvajú už zverejnené osobné údaje. V týchto prípadoch treba osobné údaje náležite označiť a byť pripravený, že ak to bude potrebné (napr. návšteva inšpektora z UOOU SR) treba preukázať, že spracúvané osobné údaje boli už zverejnené. Domáhať sa ochrany proti spracúvaniu zverejnených údajov podľa zákona o ochrane osobných údajov je potom prinajmenšom problematické.

Táto otázka je dôležitá aj z pohľadu detských bloggerov či microbloggerov. Deti sa ešte stále zžívajú s internetom ľahšie ako ich rodičia. Otvorene pritom píšu o všetkom čo zažívajú, alebo čo ich trápi. Vytvárajú fotogalérie, uploadujú videá zo svojich mobilov, popisujú seba a svojich rodičov. Nerozlišujú medzi bežnými neškodnými informáciami a osobnými údajmi či dokonca citlivými osobnými údajmi. O tom, že takýmto správaním priťahujú pozornosť rôznych typov surferov asi netreba písať. Je samozrejme na rodičoch ako sa k tomu postavia.

Na pomoc novodobým redaktorom (bloggerom a ostatným čo publikujú online) rovnako ako aj ich (občas aj prekvapeným) rodičom prichádza viacero webov zameraných na problematiku súkromia:

• Bezpečne na internete - jednoducho o bezpečnosti na internete
• Projekt OOU - niečo k ochrane osobných údajov
• Zodpovedne.sk - rovnako nabáda k ostražitosti
• Cookie.sk - čo to povie aj televízia

a určite sa nájde aj viacero iných stránok, ktoré pomôžu všetkým čo majú záujem dozvedieť sa z tejto oblasti čo najviac. V prípadoch keď práve blogger je tá osoba, ktorá píše a zverejňuje obsah, totiž nebude mať možnosť hnevať sa na niekoho iného za zverejnenie dát nepatriacich na svetlo internetu.

Paráda, niet čo riešiť. BARCAMP sa organizátorom skutočne vydaril, o tom niet pochýb. Rozmanitý okruh účastníkov,  ľudsky vybrané témy prednášok, možnosť stretnúť osôbky, ktoré človek pozná iba online aj na pôde real-space. To všetko boli fantastické devízy prvej akcie svojho druhu na Slovensku. Ja  osobne som sa síce mohol na vlastné oči a uši zúčastniť iba na pár prednáškach:

• Tvorba obsahu v dobe Web 2.0 - Vit Vrba', WebNode.sk
• Skúsenosti z budovania user generated content website - Richard Voda Pozrisi.sk
• Viral marketing - Michal Pastier, blog
• Next-Gen Technology powering today's Internet, artificial intelligence, future of humankind and how robots will (or already did?) conquer the world. - Juraj Bednár, Pavol Lukáč, Digmia

bol som však príjemne prekvapený.

Neodpustil som si ani stream prednášky - Najčastejšie bezpečnostné chyby vytvárané pri budovaní nového projektu a Web 2.0 bezpečnosť - Rastislav Turek (blog.synopsi.com), ale teším sa aj na ostatné.

Vzhľadom na skutočnosť, že počet návštevníkov ďaleko presiahol očakávania organizátorov, nechali sa už počuť, že na jeseň si dáme repete so všetkým čo k tomu patrí.

V prípade, že bude priestor povedať niečo aj o ochrane osobných údajov v online prostredí a pod., rád sa zaradím aj do tlupy prednášajúcich :-).

Nedá mi nespomenúť, že článok, ku ktorému je tento malý súhrn vzbudil pomerne slušnú odozvu v mediálnych kruhoch. Hoci sa tejto téme top denníky spravidla vyhli, článok si našiel svoje miesto na viacerých zaujímavých weboch:

• blog.synopsi.com
• ITnews.sk

Vďaka skutočnosti, že ho zviditeľnili portály s návštevnosťou o niekoľko rádov vyššou ako je pôvodný blog autora, problematiky sa chopili aj iní. Nasledoval seriál článkov:

• Veľký brat mieri na internet. Polícia chce údaje užívateľov
• Veľký brat mieri na internet. Politikom sa to nepozdáva (aj s anketou medzi politikmi, pričom žiadny z opýtaných návrhom nadšený nebol)
• Polícia chce mať právo kedykoľvek lokalizovať mobily

Ak som niečo vynechal, môžem doplniť.

Vlnu diskusie (pri uvedených článkoch, mimo nich, ale aj v médiách iných foriem) zdvihla nielen snaha polície mať prístup k dátam bez súhlasu súdu alebo prokurátora, ale aj rozširovanie právomocí polície, ktoré sú v tejto oblasti obmedzené zatiaľ len na trestné konanie a "lokalizačné tendencie".

Z toho čo sa premlelo médiami a mimo nich:

• nesúhlas s lokalizáciami (uvidíme či aj s niečom iným) vyjadril minister spravodlivosti, čo treba vnímať vyslovene pozitívne, keďže "spravodliví" boli aj minulý rok medzi tými, ktorí podobnými snahami "ministerstva vnútorných veci" neboli nadšení
• plus by sme mohli prirátať snáď aj generálnu prokuratúru (hoci odtiaľ sa zatiaľ nič na verejnosť nedostalo) a
• úrad na ochranu osobných údajov (pripomienky).

Priestor mali ešte dovčera (11.6.2008) všetky inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na pripomienkovom konaní. Výsledky sa dozvieme, keď sa vec dostane na rokovanie vlády. Potom teda uvidíme odkiaľ vietor zafúka.

Z kuchyne Ministerstva vnútra sa nedávno pred zraky verejnosti dostal návrh novely policajného zákona. Zaujímavosťou, okrem pomerne komplexnej úpravy poskytovania informácií a osobných údajov v rámci EÚ, je hlavne novinka - nový § 33 (bod 19): „Oprávnenie na údaje vytvorené prevádzkou internetu“. Pokiaľ tento materiál prejde celú strastiplnú cestu procesu normotvorby bez zásadných zmien bude si môcť policajt pri plnení všetkých svojich úloh určených policajným zákonom pýtať od prevádzkovateľa web servera a poskytovateľa pripojenia do internetu tzv. logovacie súbory.

Okrem logov si však policajt bude môcť k plneniu vybraných úloh vypýtať aj informácie (=čokoľvek) a osobné údaje ich klientov. Rozsah osobných údajov, ktoré bude môcť policajt takto požadovať je obmedzený na meno, priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia a adresa pobytu.

Pri kých vybraných úlohách by mal mať policajt takéto oprávnenia?

• ochrana života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a ochrana majetku,
• odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov,
• odhaľovanie daňových únikov, nezákonných finančných operácií a legalizácie príjmov z trestnej činnosti,
• vyšetrovanie o trestných činoch
• boj proti terorizmu a organizovanému zločinu,
• zaistenie osobnej bezpečnosti prezidenta, premiéra a iných vybraných osôb,
• ochrana vybraných objektov,
• odhaľovanie priestupkov a zisťovanie ich páchateľov,
• pátranie po osobách a pátranie po veciach,
• poskytovanie ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi,
• kriminalisticko-expertízna a znalecká činnosť.

Navrhovaná úprava by podľa dôvodovej správy mala policajtom pomôcť v boji proti detskej pornografii, softvérovému pirátstvu, útokom hackerov, poplašným správam či ohováraniu. Aj za súčasného stavu je však možné dostať sa k týmto údajom a donútiť prevádzkovateľa web servera a poskytovateľa internetového pripojenia dáta vydať. Proces je však zložitejší lebo je naviazaný na súhlas predsedu senátu súdu alebo prokurátora. Takýto postup sa policajtom zrejme javí ako pomalý a neefektívny.

Nie je to prvýkrát čo sa Ministerstvo vnútra pokúša o čosi podobné. Pokus zbaviť sa súhlasu súdu či prokurátora tu bol aj minulý rok. Schovaný bol za harmonizačnú novelu zákona o elektronických komunikáciách. Vtedy sa voči týmto snahám postavilo Ministerstvo spravodlivosti, generálny prokurátor, ale aj Úrad na ochranu osobných údajov. Skončilo to ústupom, na ktorý „vnútráci“ zavelili, hoci v médiách sa nechali počuť, že to skúsia inou cestou.

Zdá sa teda, že „cesta“ je na svete. Uvidíme či bude zarúbaná ochrancami základných ľudských práv a slobôd alebo sa to ministerstvu na druhýkrát podarí.